Nebezbečenstvo vošiek

Okrem toho, že vysávajú rastlinné šťavy, čím spôsobujú zakrpatenie, deformovanie či farebné zmeny častí alebo celých rastlín, spôsobujú aj celkové oslabenie rastliny. Vošky sú často prenášačmi  vírusov vo svojich slinách, ktoré infikujú rastliny. Ďalší nepríjemný efekt ich prítomnosti na rastline je ten, že medovica, ktorú vylučujú, sa často stáva živnou pôdou pre patogény, ktoré oslabenú rastlinu napadajú a spôsobujú ďalšie škody. Dokonca aj u veľkých, silných a dobre živených stromov po mohutnom napadnutí voškami sa vyskytli ochorenia, ktoré sa bežne vyskytujú u mladých a slabých stromčekov.

Životný cyklus vošiek

Životný cyklus vošiek nie je jednoduchý. Bezkrídle kmeňové matky - samice sa rozmnožujú bez oplodnenia. Ich jedinečnosť sa prejavuje v produkcii živých mláďat. Teda neznášajú vajíčka ako väčšina hmyzu, ale rodia živé mláďatá. Asi pri drhej generácii sa z niektorých potomkov vyvinú dospelé jedince s dvoma pármi membránových krídel. Tí sa presunú na ďalšie rastliny. Ku koncu letného obdobia sa rodia samce aj samice. Pri druhoch, ktoré majú viac hostiteľských rastlín, sa presunú na domovskú rastlinu a samice po oplodnení tu nakladú vajíčka, z ktorých sa na jar vyliahnu nové kmeňové matky.

Druhy vošiek na Slovensku

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce vošky u nás patria tieto druhy vošiek:

• Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) zelenkastej, modrastej alebo ružovosivej farby, pokryté voskovým popraškom. 
• Voška jabloňová (Aphis pomi)  - žltozelená voška s tmavou hlavou a nohami. 
• Voška slivková (Hyalopterus pruni) - bledozelená s jemným tmavozeleným melírovaním , pokrytá voskovým popraškom,  na letnom hostiteľovi tmavočervenej aj zelenej farby
• Voška chmeľová (Phorodon humuli) - svetlozelené až žltkastozelené vošky s pozdĺžnymi tmavozelenými pruhmi 
• Voška čerešňová (Myzus cerasi) - tmavohnedej až čiernej farby
• Voška broskyňová (Myzus persicae) -zelená voška

Voška skoroceľová Dysaphis plantaginea na konári jablone s napadnutými listami a plodmi	Voška hrušková Dysaphis pyri na konáriku hrušky s kvetným pukom a listami	Voška ružová Macrosiphum rosae na kvetnom puku a mladých listoch ruže	Voška ríbezľová Cryptomyzus ribis saním šťiav listov spôsobuje červenofialové zdureniny

Voška kapustová Brevicoryne brassicae kolónia zhromaždená na liste	Voška cyprusová Cinara cupressivora na konárikoch tuje	Voška vŕbová Tuberolachnus salignus na konári vŕby Salix caprea	Voška smreková Elatobium abietinum na smreku Picea pungens

Voška lupinová Macrosiphum albifrons vo veľkej kolónii na stonke lupínie	Voška čemerice Macrosiphum hellebori na kvete čemerice Helleborus sp

  ^{Zdroj fotografií:  www-rhs-org-uk}

Ako bojovať proti voškám

Vošky sa veľmi rýchlo rozmnožujú a v krátkom čase môžu vzniknúť obrovské kolónie.  Príroda sama ponúka riešenie ako sa  vysporiadať so škodcami ako sú vošky. Vošky majú množstvo prirodzených predátorov – lienky, zlatoočka i niektoré vtáčiky. Prilákať na svoje záhrady ich môžete vytváraním pre nich vhodného prostredia. Ale všetci dobre vieme, že používaním chémie sa prirodzená  rovnováha v prírode narušila a dochádza k neúmernému premnoženiu škodcov. 

Môžete skúsiť odplaviť vošky z rastlín silným prúdom vody. Hoci toto je vhodné skôr pre stromy a kríky. A táto metóda sa nezdá dostatočne účinna, hoci aspoň čiastočne môže pomôcť.

Zlatoočka je prirodzený predátor vošiek

Prevencia ako ochrana rastlín