- Štítky blogu
- ekologické pestovanie
- ochrana rastlín
- škodcovia
- postrek proti škodcom
- Carbomat ECO
- Hnojík
- Zeolit
- zadržiavanie vody v pôde
- CarboHUMIC
- ZeoSand
- Alginit
- detoxikácia pôdy
- ZeoSand Sil M20
- lignit
- choroby paradajok
- paradajky
- úžitková záhrada
- pestovanie paradajok
- humus
- vošky
- vlnačka
- červce
- cesnak
- humínové kyseliny
- izbové rastliny
- záhrada
- priesady
- Humac Agro
- organické hnojivo
- HUMAC®Agro
- puklice
- škodcovia izbových rastlín
- čučoriedky
- orchidea
- strapky
- trávnik
- jahody
- pestovanie jahôd
- KalciFerro
- TrusEko Agro Prémium
- Humínové kyseliny
- pôdny humus
- organický uhlík
- CarboHUMIC do pôdy
- CarboHUMIC CalBor
- CarboHUMIC MaxiPlus
- #pestovaniepapriky
- Drevný ocot
- Škodcovia



Môžete sa kedykoľvek odhlásiť. Zasielame raz za 14 dní.
- Úvod
- O pôde a rastlinách
- Predstavenie produktov
- Prečo lignit?
Prečo lignit?
Prečo lignit?

OBSAH
- Prečo je dnes správne hospodárenie s pôdou také dôležité?
- Špirála straty úrodnosti
- Pôdny humus je obrovskou zárobárňou živín
- Naše riešenie..._Hnedé uhlie! Ale nie každé...
- Formy premeny uhlia
- Porovnanie obsahu uhlíka a organických látok
- Humínové kyseliny
- Carbomat ECO
- Nákup v eshope
Prečo je dnes správne hospodárenie s pôdou také dôležité?

Predtým, ako odpovieme na otázku, prečo - podľa nášho názoru - prečo by sme mali pri pestovaní rastlín vo veľkej miere využívať produkty spracované z mladého hnedého uhlia, stojí za zmienku niečo málo povedať si o najdôležitejšom a najcennejšom zdroji, ktorý má každý farmár či záhradkár – o pôde.
Máme čoraz menej poľnohospodárskej pôdy, pretože sa budujú nové mestské štvrte, nové cesty, nové veľké logistické centrá a ďalšie pracoviská.
A pôda, ktorá nám zostáva? Zlé poľnohospodárske postupy zintenzívnili proces straty pôdneho humusu a naše pôdy ho teraz obsahujú o 25% – 30% menej ako v 19. storočí.
Výsledkom toho je nízka úrodnosť a produktivita pôd, zlé zadržiavanie vody v nich a v dôsledku toho nízke výnosy plodín a ich citlivosť na sucho. Jednoducho nekvalitná pôda.
Postavenie pestovania plodín na úrodnosti pôdy – to je predpoklad trvalo udržateľného a ekologického poľnohospodárstva v súlade so smerovaním európskej politiky. Musíme obnoviť jej kvalitu, ktorú v optimálnych podmienkach možno klasickými postupmi dosiahnuť až po 40 či 50 rokoch.
To je jednoznačne príliš dlhá doba!!!
Potrebujeme revitalizovať pôdu oveľa rýchlejšie, ideálne do 10 až 15 rokov. Takže musíme celý proces dramaticky urýchliť. Našťastie – už vieme ako.
Špirála straty úrodnosti
V súčasnosti máme na Slovensku len 22,9 % vysoko produkčných pôd s výmerou 544 129 ha. Pre porovnanie v roku 1991 bolo u nás takmer 50% vysoko produkčných pôd. Takže v priebehu 34 rokov sme prišli o vyše 27% vysoko produknej pôdy na Slovensku.
Aktuálny podiel nízko produkčných pôd, ktoré predstavujú veľmi degradovane pôdy je viac ako 26% a vyše 50% degradovaných pôd.
Táto situácia nie je priaznivá a "vďačíme" za ňu najmä sebe samým. Práve pre nesprávnu, ba priam škodlivú, ľudskú činnosť, spočívajúcu v nepochopení biologických procesov prebiehajúcich v pôde a úplne predátorskej exploatácii (využívaniu - či skôr zneužívaniu) pôdnych zdrojov, ktorú vykonávame už desaťročia. Vďaka tomu sa situácia z roka na rok zhoršuje.
Intenzifikácia obrábania pôdy, nadmerné používanie syntetických hnojív – najmä dusíkatých, zjednodušené striedanie plodín či monokultúra, úbytok biomasy (ako napr. slama či kompost) znižuje rôznorodosť pôdnych organizmov, a tým zároveň aj tvorbu pôdneho humusu v nasledujúcich rokoch.
| Intenzifikácia poľnohospodárskej pôdy vyjadruje dynamiku vynakladania kapitálu a práce na pôde, a tým aj dynamiku rozvoja výsledkov výroby z jednotky plochy. Intenzita je pojem statický, časovo vymedzený stupeň intenzifikácie. ZDROJ: www.euroekonom.sk |
Okrem toho odstraňovanie biomasy z polí pôsobí, že pôdne mikroorganizmy nerozkladaju čerstvú organickú hmotu (ako by prirodzene mali), ale už existujúci humus. Tým vzniká začarovaný kruh: úbytok pôdneho humusu vyvoláva potrebu zvýšenia minerálneho hnojenia, čo zase urýchľuje ďalšie procesy rozkladu existujúceho humusu a ďalšiu stratu úrodnosti pôdy.

Podľa noriem Európskej komisie obsah organickej hmoty pod 3,5% vedie k tvorbe pôdnych stepí. Pričom pokles pod 1,7% predchádza dezertifikácii takýchto oblastí, čo si vyžaduje regeneráciu alebo rekultiváciu týchto pôd.
| Dezertifikácia je proces degradácie územia na púštnu, polopúštnu alebo podobne vyzerajúcu, na vodu chudobnú oblasť. ZDROJ: wikipedia.org |
Pôdny humus je obrovskou zásobárňou živín
Pôdny humus obsahuje veľmi veľké množstvo mikro- a makro-prvkov.
Pre nás, ako pestovateľov, tie najdôležitejšie sú obsiahnuté približne v takomto množstve:
- 60 % uhlík(C),
- 30 % kyslík(O2),
- 6 % dusík(N),
- 1,2 % fosfór(P)
- 0,9 % síra(S).
Najdôležitejšie nasledovné makroprvky v humuse: uhlík(C) : dusík(N) : fosfór(P) : síra(S)
pôdny humus obsahuje v pomere: 10 : 1 : 0,2 : 0,15.
Pôdy, vo všeobecnosti, obsahujú 2-krát viac uhlíka (čo je asi 1500 miliárd ton), v porovnaní so zemskou atmosférou, v ktorej je to približne 700 miliárd ton uhlíka.
PREDNOSTI PÔDNEHO HUMUSU:
Absorpcia a skladovanie vody
Úrodná pôda obsahujúca dostatok pôdneho humusu zabezpečuje:
Štrukturálna humózna pôda umožňuje absorbovať a uchovávať 85 % dažďovej vody pre rastliny. Pričom degradovaná pôda umožňuje len 20%. |
Hromadenie živín
Pôdny humus má schopnosť:
Pôda bohatá na humus výrazne zlepšuje vstrebávanie živín rastlinami. |
Sekvestrácia CO2
|
Porovnanie obsahu uhlíka a organických látok
Ponúkame vám graf, v ktorom sú porovnávané bežný záhradný kompost, maštaľný hnoj, kompost zo zeleného odpadu a mladé hnedé uhlie - lignit.
Na porovnanie k lignitu boli vybrané také prírodné hnojivá, ktoré sú u nás najbežnejšími nosičmi humínových látok využívanými pri pestovaní. Porovnávanie obsahu uhlíka a organických látok v nich bol aj pre nás samých prekvapením.
Údaje v grafe sú prezentované z hľadiska čerstvej hmoty (s prirodzenou vlhkosťou). Chemické zloženie porovnávaných hnojív a materiálov je premenlivé a závisí od mnohých faktorov, vrátane druhu a veku zvierat a druhu podstielky (pri hnoji), druhu použitých surovín na výrobu kompostu, ložísk hnedého uhlia atď.

Výsledok porovnávania: Biologická aktivita mladého hnedého uhlia - lignitu je niekoľkonásobne vyššia ako u ostatných najbežnejších nosičov humínových látok, akými sú komposty alebo hnoj.
Humínové kyseliny
Spracované mladé hnedé uhlie (lignit) obsahuje komplex amorfných humínových látok. Ide o identické s tými, ktoré sa nachádzajú v pôdnom humuse – sú to fulvové kyseliny, humínové kyseliny, humíny a bitúmeny.
Ich pridaním do pôdy sa výrazne zvyšuje obsah humusu, čím sa trvalo obnovuje kvalita a úrodnosť pôdy.
Ak vezmeme do úvahy rozpustnosť, zdá sa, že fulvové a humínové kyseliny majú najväčší význam z hľadiska široko chápaného poľnohospodárskeho a záhradníckeho využitia.
Okrem toho tieto látky výrazne znižujú dostupnosť ťažkých kovov a iných škodlivých zlúčenín v pôde pre rastliny, čím zlepšujú zdravie pôd a rastlín v nich rastúcich.
FULVOVÉ KYSELINY |
HUMÍNOVÉ KYSELINY |
Carbomat ECO
ZDROJ: carbohort.com






Málokto si hnedé uhlie spája s poľnohospodárstvom, najmä s ekologickým poľnohospodárstvom, alebo so záhradou.




%20logo%20500x500.jpg)
%20-%20logo%20bez%20objemu%20500x500.jpg)
%20logo%20500x500.jpg)

