Čím nahradiť rašelinu pri produkcii rastlín, najmä sadeníc?

OBSAH

• • Úvod
  • Legislatíva v EÚ a implementácia predpisov
  • Analýza situácie v najdôležitejších krajinách pre odvetvie záhradníckych substrátov
    • Nemecko - stratégia ochrany rašelinísk a obmedzenia rašeliny
    • Holandsko - redukcia rašeliny
    • Spojené kráľovstvo - zákaz predaja rašeliny
    • Poľsko - redukcia rašeliny
    • Slovensko - redukcia rašeliny
  • Dôsledky vyraďovania rašeliny zo substrátov
    • Agronomické dôsledky
    • Ekonomické dôsledky
    • Eniviromentálne dôsledky
    • Logické a organizačné dôsledky
    • Pestovanie čučoriedok a dôsledky pre škôlkarsky sektor
  • Alternatívy k rašeline v substrátoch
    • Čo sa dá použiť v záhradníckych substrátoch namiesto rašeliny?
      • Kokosové vlákno a kokosové štiepky, Kompostovaná kôra, Perlit, Kompost
      • Drevné vlákna - kompost, štiepka, buničina
      • Materiály bohaté na humínové látky
      • Lignity a obehové hospodárstvo
  • Nákup v eshope

Úvod

V rôznych krajinách sa objavujú právne predpisy, ktoré si vynucujú zníženie spotreby rašeliny, ktorá je základnou zložkou záhradníckych substrátov. Najradikálnejšie obmedzenia zaviedlo Spojené kráľovstvo, ale podobný trend je badateľný aj v iných členských štátoch EÚ. 

Emisie spojené s ťažbou rašeliny tvoria polovicu emisií skleníkových plynov vyprodukovaných európskou leteckou dopravou. 

Bez ohľadu na miesto pestovania rastlín a miestne predpisy, globálne maloobchodné reťazce čoraz viac očakávajú od dodávateľov sadenice v substráte, ktorý spĺňa požiadavky na šetrnosť k životnému prostrediu. Preto rašelina a jej podiel v pestovateľských substrátoch môže rozhodovať o konkurencie schopnosti firmy alebo záhradníctva, ako aj o hodnote ich ponuky.

Rašeliniská sú najvýznamnejším a dlhodobým úložiskom uhlíka z atmosféry na súši. Zaberajú približne 3 % povrchu Zeme a viažu 21 – 33 % celkového organického uhlíka na svete. 

Ťažba rašeliny, ktorá sa následne používa ako zemina do črepníkov, pestovateľské substráty a prostriedky na zlepšenie pôdy, vedie k uvoľneniu uhlíka obsiahnutého v rašeline do atmosféry ako CO₂​ (po rozklade tohto materiálu v priebehu niekoľkých rokov).

Navyše, samotná ťažba rašeliny spôsobuje emisie oxidu uhličitého z odvodnených rašelinísk. Tieto emisie CO₂ sú zahrnuté v správach o emisiách skleníkových plynov pridelených krajine, v ktorej sa rašelina ťaží.

Legislatíva v EÚ a implementácia predpisov

Rada Európskej únie prijala v júni 2024 bezprecedentné právne predpisy o obnove prírody, aby obnovila dobrý stav prírody a druhov. Stanovuje v ňom záväzné ciele pre kľúčové ekosystémy, biotopy a druhy, ktoré v nich žijú.

Akt predpokladá zavedenie opatrení na obnovu prírody, ktoré majú do roku 2030 pokryť najmenej 20 % pevniny a morských oblastí EÚ a do roku 2050 všetky ekosystémy, ktoré obnovu vyžadujú.

Cieľom nariadenia je zmierniť zmenu klímy a následky prírodných katastrof. Má tiež pomôcť EÚ splniť medzinárodné záväzky v oblasti ochrany životného prostredia a obnoviť európsku prírodu.

Plán na postupné vyradenie rašeliny z pestovania záhradníckych plodín v Európe, a teda aj na Slovensku, povedie ku dôslednému a systematickému zavádzaniu regulácií obmedzujúcich alebo zakazujúcich ťažbu a používanie rašeliny.

Zároveň bude podporovať rozvoj a implementáciu udržateľných alternatív, ako sú kompost, drevné vlákna alebo prekompostovaná kôra a podobne, s cieľom chrániť a obnoviť prírodné ekosystémy rašelinísk.

Rašelinisko

Analýza situácie v najdôležitejších krajinách pre odvetvie záhradníckych substrátov

Nemecko - stratégia ochrany rašelinísk a obmedzenia rašeliny

V Nemecku bola v roku 2023 prijatá stratégia na ochranu rašelinísk a zníženie spotreby rašeliny. Najdôležitejšia surovina na výrobu záhradníckych substrátov sa tak v Spolkovej republike Nemecko dostala na zoznam environmentálnych priorít.

Cieľom je, aby sa rašelina do roku 2026 eliminovala zo substrátov určených pre amatérskych pestovateľov a do roku 2030 ju mali nahradiť „vo veľkom rozsahu“ alternatívne suroviny v pestovateľských substrátoch určených pre komerčné záhradníctvo.

Stratégia postupného vyraďovania rašeliny z používania v substrátoch však nestačí. Potrebný je totiž garantovaný prístup k iným, overeným surovinám dostupným v Európe, ktoré sú nevyhnutné na výrobu kvalitných pestovateľských substrátov.

Napriek tomu sa plánuje zníženie na základe dobrovoľného záväzku výrobcov substrátov obmedziť využívanie rašeliny o 70 % do roku 2030, čo však neznamená úplné upustenie od rašeliny do roku 2026.

S cieľom riešiť vplyv rašeliny na klímu vypracovala nemecká vláda dobrovoľnú stratégiu, ktorej cieľom je ukončiť používanie rašeliny v hobby záhradníctve do roku 2026.

Zaujímavosťou je, že črepníkové substráty neobsahujúce rašelinu stoja v Nemecku v priemere o 21 % viac než produkty s obsahom rašeliny, hoci ceny zložkových produktov nie vždy naznačujú opodstatnenosť takéhoto cenového rozdielu.

Ešte v roku 2019 (vtedy bolo v substrátoch takmer 60 % rašeliny) sa v Nemecku plánovalo úplné vyradenie rašeliny z používania do roku 2026. V roku 2022 sa však ciele stanovili realistickejšie: zníženie spotreby rašeliny na 30 % do roku 2025 a na 10 % do roku 2030.

Holandsko - redukcia rašeliny

Holandsko zavádza znižovanie spotreby rašeliny od roku 2023, no zatiaľ nejde o jej úplné vyradenie. Zástupcovia vlády, environmentálnych a klimatických združení, ako aj zástupcovia záhradníckeho odvetvia, trhu s pestovateľskými substrátmi a organizácie RHP (Regeling Handels Potgronden) sa dohodli na trojfázovom pláne, ktorý sa má realizovať do roku 2050. Jeho cieľom je obmedziť negatívny vplyv výroby substrátov na životné prostredie a klímu.

1. Prvá fáza (do roku 2025) sa týkala obmedzení pre amatérsky trh.

2. Druhá fáza (do roku 2030) je plán obmedzenia podielu rašeliny v profesionálnych substrátoch.

3. Posledná, tretia fáza (do roku 2050) predpokladá využitie 90 % obnoviteľných zložiek v substrátoch, čo znamená podiel rašeliny len do 10 %.

Spojené kráľovstvo - zákaz predaja rašeliny

Aj európske krajiny mimo Únie prijímajú podobné opatrenia. Britské Ministerstvo životného prostredia, potravín a vidieka (DEFRA) oznámilo koncom marca 2023, že zákaz používania rašeliny v Spojenom kráľovstve – v súvislosti so substrátmi pre profesionálov – nadobudne účinnosť koncom roka 2026.

Takáto „transformácia záhradníckych substrátov“ bola a bude pre mnohé spoločnosti zjavným problémom, no podiel rašeliny v profesionálnych substrátoch používaných vo Veľkej Británii už klesá a v roku 2024 dosiahol doteraz nevídanú úroveň 51,7 %.

Omnoho skôr, ako sa plánovalo – už koncom augusta 2024 – britská vláda ohlásila predpisy, ktoré zakazujú predaj rašeliny na amatérskom záhradníckom trhu. Plánuje sa tiež úplný zákaz obchodovania s touto surovinou na profesionálnom trhu od roku 2030.

Je dôležité mať na pamäti, že vo Veľkej Británii a v Írsku sa takmer 10 % poľnohospodárskej pôdy nachádza na územiach rašelinísk, preto je aj dôležitosť tejto témy veľmi značná.

Poľsko - regulácia rašeliny

V Poľsku vstúpili do platnosti v marci 2025 predpisy GAEC 2, ktoré zavádzajú zákaz orania a ťažby rašeliny na určitých pozemkoch.

Redukcia spotreby rašeliny v Poľsku predpokladá používanie ekologických náhrad, ako aj zavádzanie právnych predpisov vrátane nariadení EÚ, ktoré obmedzujú jej predaj a používanie.

Cieľom je ochrana ekosystémov rašelinísk, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v ukladaní uhlíka, ale aj v hospodárení s vodou.

Rašelina v dlani

Dôsledky vyraďovania rašeliny zo substrátov

Medzi najvážnejšie dôsledky prechodu na alternatívne substráty patria predovšetkým tieto faktory:

1. Agronomické dôsledky

• Vodné vlastnosti: Substráty bez rašeliny – na báze kokosových vlákien, drevných vlákien alebo kompostu – majú tendenciu rýchlejšie vysychať. Po vyschnutí ich býva ťažké opätovne navlhčiť. To môže vytvoriť nepriepustnú vrstvu, ktorá bráni rovnomernému zavlažovaniu. Vzniká tak riziko nadmerného zavlažovania rastlín, ktoré vedie k vyplavovaniu živín a následnému nedostatku dusíka a železa. Môže nastať aj situácia, keď majú rastliny v hornej časti príliš sucho, zatiaľ čo na dne črepníka sa hromadí vlhkosť, pretože zlyháva kapilárne vzlínanie (podsiak) vody v dôsledku zlej drenáže.

• Dostupnosť živín: Rašelina je relatívne neutrálna a predvídateľná (vďaka značnému obsahu humínových látok), kým alternatívne substráty môžu viazať živiny (napr. lignín viaže dusík) alebo ich naopak rýchlejšie vyplavovať. To si vyžaduje oveľa presnejšie a cielené hnojenie.

• Riziko chorôb: Niektoré alternatívne materiály (napr. stromová kôra) môžu predstavovať väčšie riziko fytopatogénov (pôvodcov rastlinných chorôb), pokiaľ nie sú správne spracované alebo kompostované. 

• Opakovateľnosť substrátu: Rôzne organické zložky (najmä tie nehomogénne, ako kompost a iný bioodpad) môžu byť problematické z hľadiska obsahu živín, elektrickej vodivosti (EC), znečistenia a požadovanej štruktúry. 

• Riziko zníženia úrody a kvality plodov: V prvých prechodných rokoch môžu nastať väčšie straty, kým si pestovatelia  osvoja novú technológiu. 

2. Ekonomické dôsledky

Prechod na bezrašelinové substráty prináša nasledujúce ekonomické výzvy:

• Vyššie výrobné náklady: Pestovanie rastlín v nových substrátoch si vyžaduje dodatočné investície do systémov zavlažovania a fertirigácie (hnojenie závlahou), školenia zamestnancov, ako aj do testovania a prispôsobovania nových receptúr hnojenia.

• Riziko zníženia komerčnej kvality: V záhradných centrách a supermarketoch môžu rastliny rýchlejšie strácať vizuálnu kvalitu (príťažlivosť), ak nie je zabezpečené správne zavlažovanie. To môže ovplyvniť predaj a vynútiť si vyššie maloobchodné ceny. 

• Potenciálny pokles konkurencieschopnosti: V krajinách, kde zákaz rašeliny vstúpi do platnosti skôr (napr. Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo), sa môžu výrobcovia ocitnúť v ťažšej pozícii ako v štátoch, kde sa rašelina bude naďalej používať.

3. Environmentálne dôsledky

V súvislosti so životným prostredím sú kľúčové tieto body:

• Redukcia emisií CO2​: Rašeliniská sú obrovské zásobárne uhlíka a ich využívanie vedie k emisiám skleníkových plynov. Postupné vyradenie rašeliny z používania je preto klimaticky prospešné.

• Zvýšený tlak na iné suroviny:Dopyt po kokosovom vlákne, zelených kompostoch, drevnom odpade alebo lignite môže vzrásť, čo zasa vyvoláva otázky o ich udržateľnosti a dopravnej stope (napr. kokos dovážaný z Ázie).

• Uzavretý obeh surovín: Vývoj substrátov z miestnych biomateriálov (kôra, zelený odpad, biouhlie, lignit) môže podporiť obehové hospodárstvo.

4. Logistické a organizačné dôsledky

Prechod na nové substráty so sebou prináša aj nasledujúce logistické a organizačné výzvy:

• Zmena technológií v škôlkach: Vzniká nutnosť používať rôzne zavlažovacie systémy (napr. kvapkové závlahy alebo automatické systémy so senzormi vlhkosti).

• Vzdelávanie celého hodnotového reťazca: Zmeniť prístup musia nielen výrobcovia, ale aj predajcovia a spotrebitelia – ktorí sa musia naučiť inak polievať rastliny v domácich podmienkach.

• Riziko nestabilných dodávok: Alternatívne suroviny môžu byť viac sezónne a v menšej miere dostupné, čo vytvára neistotu na trhu.

Pestovanie čučoriedok a dôsledky pre škôlkarský sektor

Čučoriedka americká patrí medzi rastliny, ktoré sú najviac závislé od rašeliny, preto bude mať jej vyradenie z obehu najväčší dopad na jej pestovateľov.

Čučoriedka vyžaduje veľmi kyslú pôdu ($\text{pH }4,0–5,0$), priepustnú, ale zároveň s vysokou vodnou kapacitou a živinami. Kyslá rašelina tieto podmienky ideálne spĺňala: udržiavala vhodné $\text{pH}$, bola ľahká, ľahko sa s ňou pracovalo a fungovala ako prirodzený pufor vody a živín.

V praxi mnohí pestovatelia naďalej zakladajú plantáže takmer výlučne v rašeline, najmä v črepníkovom systéme alebo na pôdach, ktoré nie sú pre tento druh prirodzene prispôsobené. Pre nich sa môže ukázať ako jediná zmysluplná alternatíva prímes napríklad Carbomatu $\text{ECO}$ s nízkym $\text{pH}$ do zloženia substrátu.

Nedostupnosť rašeliny by mohol byť rovnako zničujúci pre celý sektor škôlok.

Bude potrebné preorientovať sa na nové technológie a naučiť sa, ako pestovať širokú škálu rastlinných druhov v alternatívnych substrátoch, a to pri súčasnom obmedzení rastu nákladov spojených s manažmentom vody a hnojením.

Inak sa totiž zavlažujú a hnoja substráty z kokosového vlákna alebo kompostu, a inak substráty založené na kondicionéroch z lignitu, ako je napríklad Carbomat $\text{ECO}$.

Alternatívy k rašeline v substrátoch

Čo sa dá použiť v záhradníckych substrátoch namiesto rašeliny?

Žiaľ, neexistuje priamo porovnateľná náhrada za rašelinu. Existuje však niekoľko produktov, ktoré ju môžu úspešne nahradiť, pričom je potrebné pamätať na ich odlišné vlastnosti, najmä s ohľadom na nižšiu schopnosť zadržiavať vodu.

Väčšina organických surovín, ktoré v súčasnosti používa pôdny priemysel, pochádza vo významnej miere z regionálnych zelených plôch a lesov alebo sú to vedľajšie produkty drevárskeho priemyslu. Často sa prehliadajú vysoko cenné pôdne pomocné látky získané z energetických minerálov, ktoré obsahujú obrovské množstvo organického uhlíka, preto je vhodné ich tiež spomenúť.

Kokosové vlákno a kokosové štiepky

• Je to obnoviteľný materiál, ktorý zabezpečuje dobrú retenciu vody a prevzdušnenie. Podporuje silný rast koreňov a je šetrný k životnému prostrediu.

• Kokosové vlákno má neutrálne $\text{pH}$, je ľahké a pomerne odolné voči bakteriálnemu a hubovému rozkladu. Neeliminuje však zasolenie pôdneho roztoku, pretože jeho sorpčná kapacita je blízka nule.

• Podobne ako minerálna vlna, nemá obmedzujúci vplyv na rozvoj populácie pôdnych háďatiek (hlístovcov).

• Navyše, jeho extrakcia (tzv. prenos plodnosti, t. j. jeho odstránenie zo zdroja) a diaľková preprava do Európy (uhlíková stopa) vyvolávajú celý rad pochybností. Pozornosť a dôkladné preverenie si niekedy vyžaduje aj jeho mikrobiologické vlastnosti.

Kompostovaná kôra

• Je to obnoviteľný materiál, ktorý zlepšuje prevzdušnenie a priepustnosť substrátu.

• Rozklad voskovej zložky kôry – suberínu – však môže viesť k uvoľňovaniu látok inhibujúcich rast (anti-rastových látok), preto musí kompostovanie trvať dostatočne dlho.

Perlit

• Je to neobnoviteľný, minerálny materiál sopečného pôvodu, ktorý zabezpečuje lepšie prevzdušnenie a priepustnosť substrátu.

• Môže spôsobovať podráždenie dýchacích ciest a očí.

Kompost

• Je to obnoviteľný materiál, priam ideálny pre väčšinu rastlín, pretože dobre prevzdušňuje a zadržiava vodu, ale je veľmi  málo stabilný.

• Keďže jeho rozklad uvoľňuje celý rad živín pre rastliny, mal by sa považovať skôr za organické hnojivo než za typický pôdny kondicionér porovnateľný s rašelinou, lignitom či perlitom.

• Najväčším problémom je nízka dostupnosť dobre prefermentovaného kompostu. Príliš mladý kompost môže v dôsledku rozkladných procesov uvoľňovať nadmerné množstvo hnilobných látok (organických kyselín, alkoholov, ketónov), ktoré sú škodlivé pre plodiny.

Drevné vlákna - kompost, štiepka, buničina 

Materiály veľmi bohaté na organickú hmotu, ktoré sú alternatívou k rašeline, patrí tu napríklad obnoviteľný drevný kompost  alebo  drevná štiepka. Ich používanie umožňuje rýchlo zvýšiť obsah organického uhlíka v pôde alebo substráte a zvýšiť retenciu vody. Avšak kvôli tanínom (trieslovinám) a anti-rastovým látkam v niektorých druhoch stromov (duby, vlašské orechy) a potenciálu rýchleho a nadmerného okyslenia (ihličnany) je plne bezpečnou látkou iba biologicky spracovaný drevný materiál.

Inou verziou drevných materiálov je takzvaná drevná buničina, ktorá je spravidla už čiastočne fyzikálne alebo chemicky spracovaná. To uľahčuje jej rýchle zapojenie do fyzikálnych a biologických procesov v pôde.

Drevné vlákna, podobne ako kokosové, zabezpečujú veľmi dobrú retenciu vody a prevzdušnenie, čo podporuje zdravý rast koreňov. Obsahujú len málo živín, ale efektívne zlepšujú štruktúru pôdy. Na rozdiel od kokosových vlákien sa dajú drevné vlákna získavať lokálne. To znižuje emisie spojené s prepravou a zvyšuje ekologickú hodnotu tohto riešenia. Veľkou výhodou drevnej buničiny je jej vláknitá štruktúra umožňujúca dobrú retenciu vody a jej rozloženie v substrátových zmesiach, ktoré ju obsahujú.

Carbomat ECO v dlaniach pri kanadských čučoriedkach

Materiály bohaté na humínové látky

Ide o neobnoviteľné (v našej časovom horizonte) látky, ktoré slúžia ako pôdne kondicionéry. Obsahujú vysoko koncentrovanú organickú hmotu, ktorá dlhodobo uvoľňuje široké spektrum humínových kyselín. Sú vynikajúcim zdrojom organickej hmoty, identickej s pôdnym humusom, ako aj celého spektra humínových kyselín – biostimulantov dostupných pre pestované rastliny teraz i počas nasledujúcich mesiacov a rokov.

Patria sem všetky druhy mladého hnedého uhlia, jazerného pôvodu, ako aj z leonarditu a lignitu.

Lignity a obehové hospodárstvo

Napriek svojej neobnoviteľnosti sa tieto materiály veľmi dobre hodia do princípov obehového hospodárstva a „nulového odpadu“(„zero waste“), najmä mladé lignity (ako napr. Carbomat $\text{ECO}$). Tieto lignity sa v stále fungujúcich baniach na energetické uhlie považujú za nepoužiteľné z dôvodu príliš slabého zuhoľnatenia.

Práve z tohto dôvodu sú veľmi cenným materiálom pre poľnohospodárstvo na výrobu radu vynikajúcich pôdnych kondicionérov (napr. Carbohumic) vo forme granulátov alebo hustej pulpy (tekutá, ale veľmi hustá a extrémne bohatá forma pôdneho kondicionéra - koncentrát). Tieto kondicionéry zabezpečujú dobré prevzdušnenie a retenciu vody v pôde a zároveň sú zdrojom viac ako 60 mikroelementov a stopových prvkov.

Kľúčové výhody: Takéto kondicionéry majú veľmi vysokú sorpčnú kapacitu, čo chráni rastliny pred zasolením a slúžia ako zásobáreň živín. Okrem toho má vysoká úroveň humínových kyselín významný vplyv na obmedzenie škôd spôsobených parazitickými pôdnymi háďatkami - nematódmi (hlístovcami), pretože znižuje ich plodnosť v mnohých vývojových štádiách.

_{Zdroj :  CarboHort Sp. z oo}