


Môžete sa kedykoľvek odhlásiť. Zasielame raz za 14 dní.
CarboHumic CalBor 250ml

- Kompletné špecifikácie
- Hodnotenie 1
- Komentáre 0
- Súvisiaci tovar2
CarboHumic CalBor 250mlSkladom9,90 €/ ks
Carbohumic Calbor: Revolúcia pre zdravú pôdu a vitálne rastliny
Carbohumic Calbor je pokročilý kvapalný produkt, ktorý kombinuje silu uhlíka, humínových látok, vápnika a bóru v unikátnej, vysoko účinnej forme. Tento inovatívny prípravok je navrhnutý tak, aby zabezpečil optimálne podmienky pre rast a vývoj vašich rastlín.
Prečo je Carbohumic Calbor správnou voľbou pre vašu záhradu či pole?
Zdravšie rastliny s vyšším výnosom: Humínové látky výrazne zlepšujú prijímanie živín rastlinami, ich transport v tele rastliny a tým ich optimálnemu využitiu rastlinou. Živiny sú lepšie transportované v tele rastliny a tak sa
Posilnené rastliny: Vápnik a bór je kľúčový pre silné bunkové steny, čo vedie k odolnejším rastlinám s lepšou toleranciou voči stresu (sucho, choroby, škodcovia). Rastliny sú vitálnejšie, majú lepšie vyvinutý koreňový systém a sú schopné efektívnejšie prijímať živiny.
Zvýšená absorpcia živín: Prítomnosť uhlíka a humínových kyselín chelátuje živiny v pôde, čím ich robí ľahšie prijímanými koreňmi rastlín. To vedie k efektívnejšiemu využitiu hnojív a zníženiu ich vyplavovania.
Optimalizácia pH: Carbohumic Calbor ako postrek na pôdu pomáha stabilizovať a optimalizovať pH pôdy, čo je nevyhnutné pre správny rast väčšiny rastlín a maximalizáciu účinnosti ostatných hnojív.
Ekologické riešenie: Podporuje prirodzené procesy v rastlinách, znižuje potrebu chemických prípravkov a prispieva k udržateľnému poľnohospodárstvu a záhradkárčeniu.
Pre koho je Carbohumic Calbor určený?
Carbohumic Calbor je ideálny pre:
Záhradkárov: Pre zdravšiu zeleninu a ovocie s bohatšou úrodou, plody bez fyziologických porúch, s dlhšou skladovateľnosťou, a pre bujnejšie kvety a rast rastlín.
Farmárov: Pre zvýšenie výnosov a optimalizáciu využitia prírodných aj syntetických hnojív.
Každého, koho trápia slabé a málo výnosné rastliny.
Pestovateľov, ktorí hľadajú ekologické a udržateľné riešenia.
Dávkovanie CarboHumic CalBor:
- Pred použitím pretrepte, nalejte do postrekovača, pridajte odporúčané množstvo vody a dôkladne premiešajte.
Zabezpečenie rastlín pred periodickým nedostatkom vápnika a bóru:
Odporúča sa minimálne 3x folikárne (na list) postreky.
Koncentrácia: 150 ml Carbohumic Calbor na 100 litrov vody (15ml na 10l vody).
Aplikujte s minimálne 500 litrami vody na hektár (750ml Carbohumic Calbor na 500l vody) .
Interval aplikácie: každých 10-14 dní.
Pre rastliny s vysokými nárokmi na živiny a slabou vitalitou rastu:
Minimálne 3x aplikácie.
Koncentrácia: 200 ml Carbohumic Calbor na 100 litrov vody (20ml na 10l vody).
Aplikujte s minimálne 500 l postrekovej kvapaliny/ha.
Interval aplikácie: každých 10-14 dní.
Na regeneráciu rastlín po mechanickom poškodení, mraze alebo chemickom strese:
Minimálne 3x aplikácie.
Koncentrácia: 250 ml Carbohumic Calbor na 100 litrov vody (25ml na 10l vody).
Aplikujte s minimálne 500 l/ha.
Interval aplikácie: každé 4 dni.
Zlepšenie kvality a pozberovej trvanlivosti ovocia (napr. jabloní, hrušiek):
Odporúča sa až 4x folikárne (na list) postreky počas obdobia plodenia.
Dávka: 1 liter Carbohumic Calbor na hektár (l/ha).
Aplikujte s minimálne 500 litrami postrekovej kvapaliny na hektár (l/ha).
Interval aplikácie: každých 7-10 dní.
Upozornenia:
- Pred miešaním s inými produktmi vykonajte skúšku zmiešateľnosti. My sme ho testovali so všetkými nami ponúkanými prípravkami s pozitívnym účinkom.
Nemal by sa používať počas kvitnutia plodín a počas mrazivého počasia. Postrek vykonávajte buď ráno alebo večer keď nie je silné slnko. Toto odporúčanie platí pre všetky bežne aplikované postreky.
Pred použitím pretrepte, nalejte do postrekovača, pridajte potrebné množstvo vody a dôkladne premiešajte!
Carbohumic Calbor sa ľahko aplikuje ako foliárny postrek alebo zálievka priamo do pôdy. Pre optimálne výsledky odporúčame riadiť sa dávkovaním uvedeným na obale produktu.
Hlavné vplyvy humínových kyselín na pôdu:
Zlepšenie štruktúry pôdy:
Humínové kyseliny pôsobia ako prírodné lepidlo, ktoré spája pôdne častice do stabilných agregátov (hrudiek). To vedie k lepšej štruktúre pôdy, ktorá je vzdušnejšia a priepustnejšia.
Vylepšená štruktúra uľahčuje rast koreňov a ich prenikanie do pôdy.
Zabraňujú utláčaniu pôdy a tvorbe krusty na povrchu.
Zvýšenie kapacity zadržiavania vody:
Vďaka svojej štruktúre dokážu humínové kyseliny viazať obrovské množstvo vody, až do 720 ml vody na 1 kg prípravku.
To je kľúčové v obdobiach sucha, pretože zvyšujú odolnosť rastlín voči nedostatku vody a znižujú potrebu častého zavlažovania.
Zlepšenie dostupnosti živín (chelatačný efekt):
Humínové kyseliny majú schopnosť chelátovať minerálne živiny (ako sú železo, zinok, mangán, meď, vápnik a horčík). To znamená, že ich viažu do ľahšie rozpustných a pre rastliny dostupných foriem.
Tým bránia vyplavovaniu živín z pôdy (napr. dusíka, fosforu, draslíka, vápnika a ďalších stopových prvkov) a zabezpečujú, že sú dlhodobo k dispozícii pre korene rastlín.
Výsledkom je efektívnejšie využitie hnojív a často aj možnosť znížiť ich spotrebu.
Podpora mikrobiálnej aktivity:
Humínové kyseliny sú dôležitým zdrojom potravy a energie pre pôdne mikroorganizmy (baktérie, huby).
Podporujú ich rast a rozmnožovanie, čím stimulujú biologickú aktivitu pôdy. Zdravá a aktívna pôdna mikroflóra je nevyhnutná pre kolobeh živín, rozklad organickej hmoty a celkovú úrodnosť pôdy.
Detoxikácia pôdy:
Majú schopnosť viazať a imobilizovať toxické látky v pôde, ako sú ťažké kovy (napr. kadmium, olovo, zinok), rezíduá pesticídov, herbicídov a iných organických znečisťujúcich látok.
Tým znižujú ich toxicitu pre rastliny a zabraňujú ich prenikaniu do plodín, čo prispieva k produkcii zdravších a bezpečnejších potravín.
Stabilizácia pH pôdy (pufrovacia schopnosť):
Humínové kyseliny pomáhajú udržiavať stabilné pH pôdy, čím zabraňujú náhlym výkyvom, ktoré by mohli stresovať rastliny a znižovať dostupnosť živín.
Priame a nepriame vplyvy humínových kyselín na rastliny:
Stimulácia rastu koreňového systému:
Priamo stimulujú rast a rozvoj koreňov, čím rastliny dokážu efektívnejšie prijímať vodu a živiny z väčšieho objemu pôdy. To vedie k vitálnejším a odolnejším rastlinám.
Zvýšená odolnosť voči stresu:
Pomáhajú rastlinám lepšie sa vyrovnať s rôznymi stresovými faktormi, ako je sucho, vysoké/nízke teploty, zasolenie, mechanické poškodenie alebo choroby.
Zlepšujú imunitný systém rastlín, vďaka čomu sú odolnejšie voči plesňovým a bakteriálnym infekciám.
Zlepšená absorpcia živín:
Rastliny sú schopné efektívnejšie prijímať a využívať živiny z pôdy, čo vedie k ich lepšej výžive a zníženiu nutričných deficitov.
Zvýšená fotosyntéza:
Môžu priamo alebo nepriamo ovplyvňovať intenzitu fotosyntézy, čo vedie k lepšiemu rastu a vyššej produkcii.
Zvýšenie úrody a kvality produkcie:
Vďaka všetkým vyššie uvedeným vplyvom vedú humínové kyseliny k vyšším a stabilnejším výnosom a zároveň zlepšujú kvalitu plodov (chuť, vzhľad, skladovateľnosť, obsah vitamínov a minerálov).
Aký ma vplyv bór na rastliny:
Bór (B) je esenciálny mikroprvok pre rastliny, čo znamená, že ho potrebujú len v malých množstvách, ale jeho prítomnosť je absolútne kľúčová pre správny rast a vývoj. Bez dostatočného množstva bóru nemôžu rastliny plne využívať ostatné živiny a dochádza k vážnym poruchám.
Hlavné vplyvy bóru na rastliny:
Tvorba a stabilita bunkových stien a membrán: Toto je jedna z najvýznamnejších funkcií bóru. Je nevyhnutný pre správnu tvorbu bunkových stien a udržiavanie štrukturálnej a funkčnej integrity biologických membrán. To sa prejavuje v pevnosti a elasticite rastlín a ich odolnosti voči stresom. Pri nedostatku bóru môžu bunkové steny praskať, čo vedie k deformáciám a odumieraniu pletív.
Delenie a predlžovanie buniek: Bór je kľúčový pre aktívne rastúce časti rastlín, ako sú koreňové špičky, mladé listy a púčiky. Podporuje delenie buniek (meristematické tkanivá), čím zabezpečuje celkový rast rastliny. Nedostatok sa často prejavuje spomaleným rastom a deformáciami na mladých výhonkoch.
Transport cukrov a živín: Bór hrá dôležitú úlohu pri transporte cukrov (sacharózy) z listov (kde sa tvoria fotosyntézou) do rastúcich častí rastliny a do plodov. Tým zabezpečuje dostatok energie pre rast a vývoj. Tiež ovplyvňuje príjem a transport iných dôležitých živín, ako je napríklad vápnik (Ca), fosfor (P) a draslík (K).
Kvitnutie, opelenie a tvorba plodov/semien: Bór je nevyhnutný pre reprodukčné procesy rastlín. Podporuje tvorbu kvetov, klíčivosť peľu a rast peľových trubíc, čo je rozhodujúce pre úspešné opelenie a oplodnenie. Nedostatok bóru často vedie k slabej násade plodov, opadávaniu kvetov a deformovaným alebo prázdnym semenám.
Hospodárenie s vodou a odolnosť voči stresu: Bór pomáha rastlinám hospodáriť s vodou a zvyšuje ich odolnosť voči suchu a iným nepriaznivým podmienkam. Vplýva aj na odolnosť voči patogénom.
Metabolizmus: Podieľa sa na metabolizme dusíka a uhľohydrátov, syntéze bielkovín, nukleových kyselín a ovplyvňuje tvorbu rastlinných hormónov.
Príznaky nedostatku bóru:
Nedostatok bóru môže byť na rastlinách ťažko rozpoznateľný, pretože sa často prejavuje až na mladých rastúcich pletivách a reprodukčných orgánoch. Medzi bežné príznaky patria:
Odumieranie rastových vrcholov a mladých listov.
Deformácie, krútenie alebo žltnutie (chloróza) mladých listov, niekedy s drobnými pľuzgierikmi.
Praskanie koreňov a stoniek (napr. u repky olejnej, srdiečková hniloba u cukrovej repy a zeleru).
Slabý vývoj koreňového systému.
Zlá násada kvetov a plodov, opadávanie pukov, prázdne zrná/semená.
Deformácie a škvrnitosť plodov.
Znížená úroda a kvalita produkcie.
Dobre vedieť:
Mobilita v rastline: Bór je v rastlinách pomerne málo mobilný (najmä u obilnín a kukurice), čo znamená, že sa neľahko premiestňuje zo starších pletív do nových, aktívne rastúcich častí. Preto je dôležitá kontinuálna dostupnosť bóru počas celého vegetačného obdobia. CarboHumic Calbor ale obsahuje humínové látky ktoré tento transport rastlinou zlepšujú a tak je lepšie dostupný pre všetky časti rastliny.
- Dostupnosť v pôde: Dostupnosť bóru v pôde ovplyvňuje pH pôdy, obsah organickej hmoty a vlhkosť. V suchých podmienkach sa bór v pôde viaže a stáva sa menej dostupným. Listová aplikácia je často účinnejšia ako aplikácia do pôdy, pretože bór je okamžite k dispozícii pre rastlinu.
Bór je mikroprvok s makro-účinkom, ktorý je pre rastliny absolútne nevyhnutný pre ich zdravý rast, odolnosť a dosiahnutie maximálnej úrody.
Vápnik (Ca) je makroprvok nevyhnutný pre rastliny, čo znamená, že ho potrebujú vo väčších množstvách ako mikroprvky (napr. bór). Má obrovský vplyv na štruktúru, integritu a celkovú vitalitu rastliny, ako aj na kvalitu pôdy. Často sa označuje ako "motor pôdnej úrodnosti".
Vplyvy vápnika na rastliny:
Stavebný prvok bunkových stien:
Vápnik je základný kameň pre tvorbu a spevnenie bunkových stien. Pôsobí ako "cement" medzi bunkami, vytvára pevnú a stabilnú štruktúru pletív.
To zvyšuje mechanickú odolnosť rastliny voči poškodeniu (vietor, dážď, škodcovia) a chorobám, pretože sťažuje prenikanie patogénov do buniek.
Výsledkom sú pevné a zdravé stonky, listy a plody, ktoré sú menej náchylné na praskanie, modriny alebo hnilobu.
Regulácia rastu a delenia buniek:
Vápnik je kľúčový pre správne delenie a predlžovanie buniek, najmä v aktívne rastúcich častiach rastliny, ako sú koreňové špičky, mladé výhonky a plody.
Nedostatok vápnika tak priamo obmedzuje rast rastliny.
Membránová integrita a transport živín:
Vápnik pomáha udržiavať integritu a správnu funkciu bunkových membrán. Tým reguluje priepustnosť membrán a zabezpečuje efektívny transport vody a živín dovnútra a von z buniek.
Podieľa sa aj na prenose signálov v rastline, ktoré reagujú na stresové podmienky.
Neutralizácia toxických látok:
Vápnik dokáže neutralizovať organické kyseliny (napr. kyselinu šťaveľovú), ktoré sa tvoria v rastlinách ako vedľajšie produkty metabolizmu a vo vyšších koncentráciách môžu byť toxické.
Pomáha tiež inaktivovať ťažké kovy v pôde, čím znižuje ich toxicitu pre rastliny.
Vplyv na koreňový systém:
Je nevyhnutný pre zdravý vývoj koreňového systému, najmä pre tvorbu jemných koreňových vlákien, ktoré sú kľúčové pre príjem vody a živín.
Pri nedostatku vápnika sú korene slabšie, hnednú a môžu zahnívať.
Kvalita a skladovateľnosť plodov:
Pre ovocie a zeleninu má vápnik mimoriadny význam pre kvalitu plodov a ich pozberovú trvanlivosť. Pevnejšie bunkové steny znamenajú menšie riziko praskania, hniloby (napr. hniloba špičky plodov u paradajok a paprík) a lepšiu skladovateľnosť.
Zabraňuje fyziologickým poruchám plodov, ako je napríklad horká škvrnitosť jabĺk.
Vplyv vápnika na pôdu:
Úprava pH pôdy: Vápnik je kľúčový pre zníženie kyslosti (zvýšenie pH) pôdy. Prevažná väčšina rastlín uprednostňuje mierne kyslé až neutrálne pH. Vápnik koriguje pH, čím sprístupňuje ostatné živiny, ktoré by boli v kyslej pôde viazané a nedostupné.
Zlepšenie štruktúry pôdy: Vápnik podporuje tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry pôdy. Viaže častice pôdy (hlina a humus), čo vedie k lepšej prevzdušnenosti, lepšej schopnosti zadržiavať vodu a ľahšiemu prenikaniu koreňov.
Podpora mikrobiálneho života: Optimálne pH pôdy, ktoré vápnik pomáha udržiavať, je nevyhnutné pre aktivitu prospešných mikroorganizmov v pôde (napr. celulolytických a nitrifikačných baktérií), ktoré sú kľúčové pre rozklad organickej hmoty a kolobeh živín.
Prejavy nedostatku vápnika:
Keďže vápnik je v rastline imobilný (nepohyblivý), príznaky jeho nedostatku sa prejavujú najskôr na mladých, aktívne rastúcich pletivách, ako sú:
Odumieranie rastových vrcholov (špičiek) stoniek a koreňov.
Deformované, pokrútené alebo zvlnené mladé listy, často so žltými okrajmi alebo hnedými škvrnami.
Hniloba špičky plodov (tzv. "blossom end rot") u paradajok, paprík, baklažánov, tekvíc. Plody majú na spodnej strane hnedé, prepadnuté, kožovité škvrny.
Vnútorné hnedé škvrnenie plodov (napr. zemiaky, jablká - horká škvrnitosť).
Celkovo slabší rast a znížená kvalita úrody.













