Pestovanie jahôd

OBSAH

1. JAHODA
2. AKÉ POZNÁME JAHODY
   • Lesné jahody
   • Mesačné jahody
   • Záhradné jahody
3. PESTOVANIE JAHÔD
   • Sadenice jahody
   • Sadenie jahôd na jar
   • Ako pestovať jahody
   • Príprava pôdy
   • Ako zasadiť jahody
   • Hnojenie jahôd
   • Ako zazimovať jahody
4. CHOROBY A ŠKODCOVIA JAHÔD
   • Choroby jahôd
   • Ako bojovať proti chorobám jahôd
   • Škodcovia jahôd
   • Ako bojovať proti škodcom jahôd
5. DVOJBOJ PROTI ŠKODCOM A CHOROBÁM
6. NÁKUP V ESHOPE

JAHODA

- patriaca medzi najobľúbenejšie drobné bobuľovité ovocie, je neoddeliteľnou súčasťou našich záhrad. Získa si vás svojou chuťou a dopraje vám plnú hrsť zdravých živín. Vďaka svojej kalorickej nenáročnosti si ju môžu dopriať aj ľudia strážiaci si líniu či diabetici. Dobrou správou je, že stačí pár jednoduchých zásad a dopestovať si túto zdravú maškrtu môžu všetci.

Je to trváca bylina, ktorej plody s obľubou konzujeme rôzne upravené. Jahody patria do rodu Fragaria a sú príbuzné ružiam - začleňujú sa do čeľade Rosaceae. Rod jahôd obsahuje viac ako 20 druhov s množstvom hybridov a kultivarov. Z podzemku rastliny vyrastajú listy. Majú dlhé stopky a zložený trojpočetný, vajcovitý, pílkovitý tvar. V riedkych strapcotivých vrcholíkoch sa na konci stonky tvoria kvety. Z nich po opelení vznikajú drobné plody - nažky.

Konzumácia jahôd má dlhú históriu. Archeológia nám dokazuje ich konzumáciu už v dobe kamennej. A história ich pestovania siaha až do starovekej Perzie, kde plody jahody volali Toot Farangi. Vďaka Hodvábnej ceste sa ich pestovanie rozšírilo do Európy i na Ďaleký východ. Prvé botanické znázornenie tejto rastliny sa datuje do roku 1454.

Kulinárskou zaujímavosťou je používanie jahôd pôvodnými americkými Indiánmi, ešte pred príchodom Európanov, na výrobu tzv. jahodového chleba, kde jahody zmiešavali s kukuričnou múkou a upiekli jahodový chlieb.

AKÉ POZNÁME JAHODY 

V našich podmienkach existujú ako šľachtené jahody, tak i divoké či divo rastúce  jahody vyskytujúce sa vo voľnej prírode.  Ale môžeme ich deliť z viacerých pohľadov.

Podľa plodenia: 

1. Jeden raz rodiace - sú to šľachtené odrody plodiace spravidla po dobu 3 týždňov a vo väčšom množstve. Ich plody sú vhodné na dlhšie skladovania a zaváranie, s výraznejšou chuťou. Rozdeľujeme ich na: 
   • • Skoré 
     • Stredne skoré
     • Neskoré
2. Opakovane rodiace (stálorodiace) - plodiace od júna do októbra, prípadne až do mrazov. Neplodia nárazovo veľký objem plodov, ale v menšom objeme, no postupne počas sezóny. Spravidla sú dve väčšie vlny, pomedzi ktoré sa v menšom počte tiež vyskytujú plody. Charakteristické sú aj menším množstvom odnoží. Patria tu:
   1. • divoké 
      • šľachtené

Podľa veľkosti plodu poznáme: 

1. Veľkoplodé - tzv. záhradné jahody (Fragaria x ananassa), plodiace vyšľachtené veľké plody rôznych tvarov, chutí, ale i farby. Sú to najčastejšie pestované jahody. Majú vysoké nároky na živiny a slnečné žiarenie. Môžu byť: 
   • • jeden raz rodiace
     • opakovane rodiace
2. Maloplodé - produkujúce plody s výraznou chuťou i voňou. Nevytvárajú odnože, množia sa semenami. Sú to opakovane rodiace jahody, ktoré môžeme rozdeliť na: 
   • • Lesné jahody (Fragaria vesca) - červenoplodé, vyskytujúce sa vo voľnej prírode. 
     • Mesačné jahody (Fragaria vesca semperflorens) - označované aj ako mesiačikové - vyšľachtené z lesných jahôd. Nájdeme medzi nimi červenéplodé i žltéplodé kultivary.

Lesné jahody (Fragaria vesca)

- sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Rastú na rúbaniskách, v hájoch, lesných podrastoch, na lúkach a medziach. Naši predkovia lesné jahody s obľubou zbierali a boli neoddeliteľnou súčasťou ich jedálnička v rôznych podobách.

Okrem sladkých, aromatických plodov zbierali aj listy, z ktorých si robievali čaj. Dievčence si lesné jahody navliekali na dlhé steblá kvitnúcich tráv a s ďalším dobným lesným ovocím si tak vytvárali pekné, ale najmä chutné náhrdelníky, o ktoré sa potom delili s mládencami.

Aj dnes si môžete dopriať tieto chutné, zdravé, lesné dobrôtky, ktoré si nazbierate pri prechádzkách v našej krásnej prírode.

Lesné jahody - detail dozretého plodu na pozadí listov s viditeľnými semiačkami	Dozreté plody lesných jahôd v dlani	Dozreté plody lesných jahôd navlečené na kvitnúce stonky trávy položené na drevenom pni

Lesné jahody s tromi dozretými plodmi na stonke a listami	Plody lesných jahôd s kvetmi sedmikrásky na podložke	Lesné jahody - pohľad na plody vytvárajúce sa, dozrievajúce a zrelé

Mesačné jahody (Fragaria vesca semperflorens)

- sú nízko rastúce trváce byliny, dorastajúce do 10 cm - 15 cm. Nevytvárajú poplazy, ale rozmnožujú sa semiačkami z dozretých plodov. Sú vyšľachtené z lesných jahôd, ktorým sú vzhľadovo podobné. Ich listy a celý habitus rastliny je menší oproti záhradným jahodám. 

Ich plody sú drobné, ale silno aromatické. Ich tvar je spravidla pretiahnutý. Nájdete medzi nimi kultivary ako s červenými, tak i žltými plodmi. 

Pre svoje aromatické vlastnosti a plodenie počas celej sezóny až do mrazov sa stávajú čoraz viac obľúbenými. Svojou chuťou vás budú tešiť od leta do začiatku zimy.

Mesačná jahoda - detail dozretého plodu červeného kultivaru	Mesačná jahoda červený kultivar s kvetmi, nezrelými a dozrievajúcimi plodmi	Detail dozretého plodu červeného kultivaru mesačnej jahody na detskej dlani

Mesačná jahoda žltý kultivar s kvetmi a dozrievajúcimi plodmi	Mladá rastlinka mesačne jahody,  žltý kultivar zo samovýsevu	Mesačná jahoda s kvetom a zrelými plodmi

Záhradné jahody (Fragaria x ananassa)

- sú to bylinné rastliny s vláknitým koreňovým systémom. Ide o hybridné druhy rodu Fragaria s takmer 1000 odrodami a kultivarmi. Tie sa rozlišujú nielen chuťou, tvarom a veľkosťou plodov či vôňou, ale i farbou plodov.

Nájdeme ich v rôznych odtieňoch červenej, ale i žltej a bielej farby. Rozdiely nájdeme aj v kvetoch. Od jednoduchých bielych, cez "plnokveté, až svetlo či tmavoružové.

Pochutiť si môžeme na jahodách od ovocných chutí až po korenisté. Jednotlivé odrody a kultivary sa rozlišujú aj v pestovateľských nárokoch, takže s veľkou pravdepodobnosťou nájdete odrody, ktorým sa u vás bude dariť.

Tmavoružový kultivar záhradnej  jahody	Kultivar záhradných jahôd s ružovými kvetmi	Biely plnokvetý kultivar záhradných jahôd

Záhradné jahody - dozreté plody v košíku položenom na trávniku	Detail dozretého rozkrojeného a celého plodu záhradnej jahody	Záhradné jahody - zrelé plody v miske s nápisom LOVE a dve voľne položené na stole

PESTOVANIE JAHÔD

Jahody sa pestujú pomerne ľahko, pri pestovaní stačí uplatniť pár pravidiel a prinesú vám vytúženú úrodu. Zmestia sa do malých záhrad, ale dokážu zaplniť i obrovské záhradné pozemky. No môžu si ich dovoliť i tí, ktorí žiadne záhrady nemajú a vypestovať si ich v kvetináčoch či pestovateľských nádobách na terasách alebo balkónoch.

Kupné plody jahôd sa s vašími vlastnými, vypestovanými s láskou, porovnať ani nedajú. Zvlášť, keď o komerčne pestovaných nevieme, s čím všetkým boli pohnojené (umelé hnojivá), ošetrené (pesticídy, herbicídy...) a ako boli pestované. U tých, ktoré si vypestuje sami, viete ako ich pestujete a čo im (a pri ich jedení i sebe) doprajete. Domáce sú jednoducho domáce.

Sadenice jahody

Aby ste si mohli vypestovať vlastné jahody, potrebujete sadenice jahôd. Čaká vás teda rozhodnutie, akým spôsobom chcete získať sadenice. V naších končinách je zvykom zakúpiť si rovno vypestovanú priesadu určitej odrody. Je to pomerné rýchle a jednoduché. 

Existuje aj druhá možnosť, ktorá nie je u nás až tak rozšírená, ale postupne tiež získava na obľúbenosti. Je ňou vypestovanie si vlastných sadeníc jahôd zo semiačok. Je to pomerne jednoduché zvlášť u mesačných odrôd. Ak vás táto možnosť zaujala, ako na to, si môžete prečítať v článku Pestovanie jahôd zo semiačka. 

Priesady jahôd, ktoré chcete pestovať či v záhrade alebo kvetináči, majú mať najmenej 3 listy, byť zdravé, primerane pevné, bez poškodenia či napadnutia, s dobre vyvinutými koreňovým systémom. 

Sadenie jahôd na jar

Sadenie jahôd môžete uskutočniť v dvoch termínoch. Bežný termín sadenia jahôd je po ich odrodení, koncom leta až začiatkom jesene (spravidla august až september). Využíva sa hlavne pri odrodách záhradných jahôd, ktoré vytvárajú poplazy.  Vysadené sadenice sa pred zimou stihnú dobre zakoreniť a v nasledujúcom roku už prinášať úrodu. (Ak vysádzate mladé rastlinky z poplazov, treba rátať, že prvý rok po vysadení neprinesú úrodu, alebo len minimálnu.) Ak záhradkár nestihne jesenný termín, zachrániť to môže jarná výsadba.

V minulosti platilo, že sadenie jahôd na jar znamená veľmi malú alebo žiadnu úrodu v daný rok. V súčasnosti to už neplatí. Obľúbenými sa čoraz viac stávajú sadenice označované ako frigo sadenice alebo frigo sadba. O čo ide?

Všetky rastliny jahôd sa na zimu zásobujú živinami (zásobnými látkami), aby ju vzládli. Frigo sadenice sa pred nástupom zimy vyberú z pôdy, očistia a zabalia do ochranných obalov, aby z nich neunikala vlhkosť. Potom sa počas obdobia zimy skladujú pri teplote v rozsahu -1°C až -4°C podľa odrody. Keďže počas zimy nespotrebúvajú tieto sadenice zásobné látky, sú ideálne na jarnú výsadbu. Bujnejšie rastú a plodia viac a väčšie plody v porovnaní s priesadami, ktoré boli počas zimného obdobia pestované v zemine. 

Frigo sadenice sú spravidla bez listov. Pri ich vysadení je oveľa vyššia ujateľnosť, pre znížené množstvo vody, ktoré potrebujú. 

Ako pestovať jahody

Prvým krokom pestovania jahôd je výber odrody alebo odrôd, ktoré chcete pestovať. Výber je vhodné  prispôsobiť aj pestovateľským podmienkám, ktoré máte. Zohľadnite miesto výsadby, kvalitu pôdy, množstvo slnečného svetla, ale i systém a spôsob pestovania. Hoci medzi záhradkármi ešte nie je príliš rozšírený spôsob pestovania jahôd hydropóniou, aj ten je možný.  Pre pestovanie klasickým spôsobom v zemine platí pár jednoduchých pravidiel. Jahody milujú slnko, na ktorom prinášajú najbohatšiu úrodu. Znesú aj mierne zatienenie, ale pravdepodne nebudú prinášať až toľko úrody ako na plnom slnku. A lepšie znášajú polotieň mesačné odrody, oproti záhradným.

Sadenica jahody záhradnej v kvetináči v dlaniach Zdroj: strawberryplants.org

Všetky druhy potrebujú dostatočnú vlhkosť. Nebude sa im dariť v suchu a pri slabej zálievke. Odporúča sa množstvo zálievky až 20L/1m². Tak ako u ostatných rastlín je vhodná ranná zálievka ku koreňom, aby sa predišlo rozvoju hubových ochorení a zbytočne sa vlhkosťou na večer neprivolávali slimáky.  

Pri pestovaní jahôd je užitočné používať mulčovanie, ktoré zabráni nadmernému odparovaniu vody.

Vďaka mulčovaniu sa zároveň plody nešpinia od pôdy, budú menej zahnívať, či plesnieť. Ďalšou výhodou je zabránenie prerastaniu buriny. To je tiež veľká výhoda, lebo burina nebude jahodám odoberať živiny, ale ani ich obmedzovať v priestore či zatieňovať. Na mulčovanie môžete použiť prírodné materiály ako napríklad slama, lístie, štiepka ..., ale i  čiernu netkanú či tkanú textíliu .

Rastliny jahôd neznášajú trvalé premokrenie, ktoré by viedlo k hubovým ochoreniam a odhnívaniu koreňov. Preto okrem kvality pôdy, by napríklad hladina spodnej vody nemala dosahovať viac ako 50 cm.

Pri udržaní vlahy v pôde bez trvalého premokrenia vám môžu pomôcť produkty ZeoSand a HUMAC©Agro, o ktorých sa dočítate nižšie. Máme s nimi skvelú skúsenosť a môžeme ich len odporúčať. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou pestovania jahôd, a nielen nich, v našej záhrade.

Príprava pôdy 

Jahody uprednostňujú priepustnú, piesočnato-hlinitú pôdus veľkým množstvom organického humusu. Rozmedzie pôdnej reakcie by ideálne malo byť 5,5 - 6,5 pH. Hoci znesú pôdy od mierne kyslej, cez neutrálnu až po mierne zásaditú. Ale v silno zásaditej či silno kyslej pôde nebudú jahody dobre prosperovať.

Dôležitú  organickú zložku pôdy môžete doplniť kvalitným rozloženým maštaľným hnojom,  kompostom alebo vermikompostom, ktorý zapracujete do pôdy. Pri maštaľnom hnoji a komposte je veľmi dôležité, aby boli dobre rozležané, a tak nenarobili viac škody ako úžitku.  U rozležaného maštaľného hnoja sa odporúča zapracovať 4kg – 6kg/1m², u vyzretého kompostu 6kg - 8kg/1m². 

Ak nemáte túto možnosť, môžete do pôdy primiešať HUMAC©Agro. Pri pestovaní jahôd je odporúčaná dávka 350g - 500g/1m² (3,5kg - 5kg/10m²) v závislosti od kvality vašej pôdy.

Existuje v práškovej a granulovanej forme. Ak by ste chceli použiť granulovanú formu, odporúčame ho aplikovať vopred aspoň 2 - 3 mesiace pred výsadbou, aby sa granulky stihli rozložiť. Práškovú formu môžete aplikovať pri samotnej výsadbe, prípadne ho posypať k už vysadeným rastlinkám a jemne ho zapracovať do pôdy okolo nich.

HUMAC©Agro zároveň dokáže detoxikovať pôdu. Použila ho  aj na jahodovej plantáži na východe Slovenska firma AGROMIX pri pestovaní svojich jahôd. Výsledky testov preukázali v dopestovaných plodoch jahôd zníženie  ortuti (-8,3%), kadmia (-24,2%), olova (-57,0%) i arzénu (-25,3%), ktoré sú pre ľudský organizmus nebezpečné. 

Viac o  HUMAC©Agro   sa dočítate v článku Predstavenie produktu HUMAC©Agro.

Ak nemáte dostatočne priepustnú pôdu, je potrebné jej pomôcť. Jahodám sa nebude dariť v ťažkej ílovitej zemine.

Do pôdy môžete zapracovať napríklad piesok, kvalitnú univerzálnu zeminu,rašelinu či ZeoSand  z prírodného zeolitu, ktorý môžete, rovnako ako piesok, použiť pri výsadbe aj ako drenážnu vrstvu pri ílovitej pôde.  

ZeoSand zároveň doplní do pôdy dôležité minerálne mikro a makro živiny, ktoré jahody potrebujú pre svoj zdravý rast, odolnosť, kvitnutie i bohatú úrodu. Prispieva k budovaniu silného koreňového systému rastlín.

Pomôže vám prevzdušniť pôdu, zabráni vyplavovaniu živín z pôdy, aby boli dlhšiu dobu prístupné pre vaše rastliny a mohli ich efektívnejšie využívať.

Skvelou pomocou v oblasti hospodárenia s vodoupri pestovaní, je schopnosť ZeoSandu  zadržiavať v sebe vodu, vďaka čomu je po dlhšiu dobu prístupná pre rastliny. 

Viac o tomto pomocníkovi pri pestovaní vám prinášame v článku Predstavenie produktu ZeoSand.

Ako zasadiť jahody

Do dobre pripravej pôdy môže vysádzať rastliny jahôd. Ak na mulčovanie použijete čiernu textíliu, pripravte si ju vopred. Okraje, ktoré prichytíme, by mali presahovať po cca 10cm a na miesta výsadby si urobte do textílie otvory. 

Existuje niekoľko spôsobov vysádzania jahôd. V riadku sa odporúča vysádzať sadeničky od seba vzdialené 30cm - 40cm. Jednotlivé riadky by mali byť od seba vo vzdialenosti 60cm - 80cm. Vzdialenosť záleží od odrody a či budete nechávať zakoreniť mladé rastliny z poplazov u záhradných jahôd. Je dôležité, aby medzi rastlinami prúdil vzduch. Keď sa rozrastú, aby neboli príliš blízko pri sebe. Mohlo by to prispieť k nadmernej vlhkosti listov a rozšíreniu hubových ochorení.

Výsadbová jamka má byť dostatočne hlboká, aby sa do nej zmestil celý koreňový systém rastliny. Umiestnite sadenicu jahody tak, aby stredové srdiečko bolo nad úrovňou pôdy a celý koreň prikrytý pôdou. Ak stredové srdiečko nakryjete zeminou, rastlina vám odhnije. Ak časť koreňov ostane nad povrchom pôdy, dôjde k ich vyschnutiu.

Okolo zasadenej rastlinky je dobré vytvarovať z hliny tvar zálievkovej misky, aby voda po zaliatí vsiakla priamo ku jej koreňom. Po vysadení, nezabudnite rastlinky výdatne zaliať a ak používate iné mulčovanie ako textíliu, následne zamulčovať.

Jahodovníky by sa mali pestovať najviac na jednom mieste 3 - 5 rokov. Jednak je to kvôli výskytu chorob, vyčerpanosti pôdy, ale aj kvôli samotným rastlinám. Po troch rokoch sa rastlina stáva prestárnutou. Ovplyvňuje to jej odolnosť voči škodcom a patogénom a zároveň sa znižuje množstvo plodov, ktoré z nej získame. Pri kvalitnej pravidelnej výžive hnojením a starostlivosti a bez výskytu ochorení sa zmena jahodoviska odporúča po piatich rokoch. Ak sa vyskytnú choroby, alebo jahodovníky nie sú pravidelne prihnojované, jahodovisko by sa malo meniť už po 3 rokoch.    

Hnojenie jahôd

Ak túžite po bohatej úrode veľkých, krásnych a chutných jahôd, doprajte svojím rastlinám vhodné pestovateľské podmienky a dostatok vlahy a živín. Jahody sú náročné na živiny a bez kvalitnej výživy sa vysnívanej úrody pravdepodobne nedočkáte. 

Po prebudení zo zimného spánku, potrebujú jarnú starostlivosť. Do nej spadá aj výživa vo forme hnojenia. Môžete si vybrať zo širokej ponuky chemický i prírodných hnojív. My preferujeme tie prírodné.

Keď začnú pučať prvé listy je potrebné prvotné prihnojenie. Odporúčame vám prírodné organické hnojivo Hnojík.  Máme s ním výbornú skúsenosť. Na 1 rastlinu stačí dávka 1 polievkovej lyžice. Možete ju aplikovať posypom okolo rastlinky a zaliať. Alebo si vytvoriť výluh v pomere 1 polievková lyžica na 1 liter vody a použiť ho ako zálievku. Zálievka dodá živiny okamžite a nerozpustený zvyšok hnojiva bude pokračovať v nasledujúcich 14. dňoch.

Nasledovná dávka je vhodná, keď jahodám začnú rašiť listové srdiečka. Opäť stačí dávka 1 polievkovej lyžice.  A ďalšia po nasadení plodov.

Posledný termín hnojenia je pred zimou, počas neskorej jesene. Jahodníky hnojíme nielen kvôli zásobným živinám na zimu, ale aj pre budúcu sezónu. Po jesennom hnojení budú rastliny na jar vitálnejšie, bujnejšie rásť a nasadia viac kvetov a plodov.

Ak pestujete jahody v kvetináči  je potrebné zvýšiť prísun živín hnojením na 1x za 2 týždne.

Hnojík okrem kvalitnej vyváženej výživy prináša aj ďalšie výhody. Vďaka neutrálnemu pH nemôžete rastliny prehnojiť alebo spáliť. Veľký benefit je vo forme repelentného účinku na škodcov a patogény vďaka obsahu látky Chitín. Viac o ňom si môžete prečítať v článkoch Predstavenie produktu Hnojík, Chitín a Škodcovia a Hnojík. 

Ako zazimovať jahody

Počas jesene jahodníky záhradných odrôd (niektoré aj skôr) vytvárajú odnože, tzv. poplazy, na ktorých narastú mladé jahodníky. Je potrebné sa rozhodnúť, či si chcete takýmto spôsobom rozmnožiť jahodovníky a v akej miere. Tie, ktoré nechcete, jednoducho odstráňte, aby nevyčerpávali materskú rastlinu. Môžete ich odstrihnúť alebo odrezať a zkompostovať.

Po jesennom výdatnom hnojení, ktoré pripraví vaše rastliny na zimné obdobie a pre budúcu sezónu z hľadiska živín, je vhodné odrody citlivé na mráz prikryť. Vyhnete sa tak celkovému vymrznutiu alebo poškodeniu mrazom. 

Zazimovať jahody by ste mali, keď u nich nastane obdobie vegetačného kľudu. To závisí od odrody i klimatických podmienok, v ktorých sa nachádzate. Ideálne na zazimovanie je použiť prírodné materiály, ktoré umožňujú odtok vody a cirkuláciu vzduchu, ako napríklad slama, čečina, štiepka a pod. Nie je vhodné používať listy, ktoré môžu podporiť rozvoj hubových ochorení. Vhodným nie je ani seno, ktorým si môžete zaniesť do jahodoviska semená burín.

Jahodníky pestované v kvetináčoch či pestovateľských nádobách sú počas zimy náchylnejšie na vymrzunutie. Ak máte v záhrade priestor, môžete ich jednoducho "zahrabať" do zeme. Vyhĺbite si jamu približne veľkú ako kvetináč, umiestnite ho do nej a obsypete zeminou. Alebo zabaliť kvetináč do materiálu, ktorý vytvorí tepelnú izoláciu a zároveň bude priedušný. Vhodná je napríklad juta či vrecovina. Rastliny následne zamulčujte, ako je uvedené vyššie. 

Ak máte pivnicu, garáž alebo podobný nevykurovaný priestor, ktorý nepremŕza, aj v ňom môžete jahody v kvetináči prezimovať. Keďže takto zazimované rastliny nebudú mať prirodzený prísun vlahy, nezabudnite ich 1x týždenne  zalievať, aby vám neuschli. Dávka má byť taká, aby zemina do budúcej zálievky jemne preschla. Na urdžania primeranej vlhkosti môžete použiť aj sneh. Dávka jednej hrste snehu na  jednu rastlinu je ideálna.

Na jar, keď pominú mrazy, môžete svoje rastliny postupne otužovať a umiestniť ich von.

CHOROBY A ŠKODCOVIA JAHÔD

Pri pestovaní jahôd sa asi každý stretáva s problémami vo forme chorôb či škodcov. Celosvetovo existuje veľké množstvo takýchto prípadov, avšak u nás sa našťastie vyskytujú len niektoré.

Choroby jahôd

V našich klimatických podmienkach sa poväčšine vyskytujú hubové ochorenia jahôd. Najčastejšie sa môžete stretnúť s nasledovnými:

• Múčnatka jahôd  (Podosphaera aphanis) - napadá listy, stonku, kvety i plody a vytvára na nich biely povlak. 
• Sivá hniloba  (Botrytis cinerea) - napadá kvety a plody, ktoré hnednú a usychajú. Zrelé plody mäknú s typickým sivohnedým povlakom. 
• Biela škvrnitosť  (Mycosphaerella fragariae) -tvorí na listoch postupne sa zväčšujúce 3mm až 4mm veľké, ohraničené, červenofialové škvrny s postupne blednúcim stredom.
• Červená hniloba koreňa jahody (Phytophthora fragariae Hickman) - nadzemné časti jahodovníkov slabnú,  vytvárajú málo poplazov, zakrpatievajú a následne odumierajú. Listy žltnú, sfarbujú sa na okrajoch červeno. Mladé listy sa farbia do tmavozelena až modra. Jahodník neplodí, alebo tvorí len zakrpatené plody. Vedľajšie korene sa farbia do tehlova, hnijú a odumierajú. Hlavný koreň odumiera od špičky.  Pri rozrezaní nezhnitých častí koreňov vidieť tehlové až vínovočervené sfarbeniea.
• Fialová škvrnitosť  (Diplocarpon earliana) - vytvára na listoch nepravidelné, fialovočervené škvrny s neostrým krajom a postupne hnednúcim stredom.

Múčnatka jahôd  (Podosphaera aphanis)  na liste Zdroj: agromanual.cz  Autor: Jaroslav Rod	Biela škvrnitosť (Mycosphaerella fragariae) na listoch jahôd Zdroj: garden.desigusxpro.com

Sivá hniloba  (Botrytis cinerea)  schéma infekcie jahodníka Zdroj: agromanual.cz	Sivá hniloba  (Botrytis cinerea) na zrelom plode jahody  Zdroj: agromanual.cz

Fialová škvrnitosť (Diplocarpon earliana) na listoch mesačných jahôd v prehustenej výsadbe	Fialová škvrnitosť (Diplocarpon earliana) na listoch záhradných jahôd Zdroj: garden.desigusxpro.com

Červená hniloba koreňa jahody  (Phytophthora fragariae Hickman)  - napadnutý jahodník Zdroj: www.fitolab.volyn.ua	Červená hniloba koreňa jahody  (Phytophthora fragariae Hickman)  na nadzemných častiach  Zdroj: www.fitolab.volyn.ua

Červená hniloba koreňa jahody   (Phytophthora fragariae Hickman)   -  celý a vertikálne prerezaný koreň napadnutého jahodníka Zdroj: www.fitolab.volyn.ua	Červená hniloba koreňa jahody   (Phytophthora fragariae Hickman)  na koreňových častiach - horizontálny prierez koreňom s typickým sfarbením Zdroj: www.fitolab.volyn.ua

Ako bojovať proti chorobám jahôd

Najjednoduchšie riešenie je vytvárať nepriaznivé prostredie pre vznik hubových ochorení.

• Aplikovať zálievku ráno ku koreňom rastlín a zabezpečiť pravidelný prísun vody. Na udržiavanie primeranej vlhkosti je vhodné mulčovanie materiálmi, ktoré umožňujú odtok nadmernej vlahy a prúdenie vzduchu.
• Vysádzajte jahodovníky v primeranej vzdialenosti, aby mali pre seba dostatočný priestor a okolo nich dobre prúdil vzduch. Prehustená výsadba prispieva k slabému preschnutiu listov napríklad po daždi a vytvára vhodné podmienky pre patogény. 
• Vytvoriť vhodné pestovateľské podmienky, aby mali rastliny čo najmenší stres (ideálne žiadny), ktorý oslabuje imunitu rastlín a znižuje odolnosť voči patogénom. Ide ako dostatočné svetelené podmienky, tak i kvalitu pôdy.  Tepelné podmienky ovplyvniť príliš nevieme, ale k optimálnejšie pohode rastlín môžeme prispieť výberom správnych odrôd. 
• Pravidelne odburiňujte okolie jahodovníkov. Výskyt burín prispieva k zvýšenej vlhkosti v nadzemnej časti jahodovníkov a tým aj rozvoju hubových chorôb. Buriny sú zároveň často prenášačmi rôznych typov ochorení, ktoré sa môžu preniesť na jahodovníky.
• Zabezpečiť pravidelný  a dostatočný prísun vyvážených kvalitných živín. Tie posilnia imunitným systém rastlín a zároveň prirodzene zvýšia odolnosť voči patogénom. Už spomínaný Hnojík zabezpečí kvalitnú vyváženú výživu jahôd a nehrozí ich predávkovanie či spálenie. Rastlinám bojovať voči patogénom pomáha aj ZeoSand Sil M20. Vďaka kremíku, ktorý z neho rastliny absorbujú a použíjú vo forme kyseliny kremičitej na vytvorenie nehostinného prostredia pre patogény. Viac o nich nájdete nižšie v časti Dvojboj proti škodcom a chorobám.
• Pri veľmi silnom napadnutí odporúčame použitie fungicídnych prípravkov a následne zabezpečiť vyššie uvedené kvalitné pestovateľské podmienky a kvalitnú výživu, ktoré pomôžu rastlinám samotným v boji proti patogénom.

Škodcovia jahôd

Celosvetovo existuje pomerne veľké množstvo  škodcov jahôd. V našich podmienkach sa môžeme  najčastejšie stretnúť s týmito:

• Roztočík jahodový (Phytonemus pallidus) - žije medzi srdiečkovými listami, je veľmi drobný (0,1mm - 0,2mm) a živí sa rastlinnou šťavou. Poškodzuje najmä srdiečkové listy, ale i ostatné listy, kvety i plody, ktoré sa správne nevyvýjajú, sú deformované, hnednú a usychajú.  
• Kvetovka jahodová (Anthonomus rubi) - (2mm až 4mm veľká, z čeľade nosánikovitých) -  Ešte pred kvitnutím jahodovníkov ožiera listy jahodovníkov. Oplodnené samice následne do kvetných pukov nakladú vajíčka a nahryznú stopky kvetov, ktorých zvyškami sa neskôr živia larvy. 
• Slimáky (Stylommatophora)- najväčšiu škodu spôsobujú na dozrievajúci a zrelých plodoch. 
• Mravce (Formicidae) - okolo rastlín si vytvárajú mraveniská navrstvením zeminy a požierajú sladké zrelé plody.
• Osy (Vespidae)- pri nedostatku inej potravy poškodzujú zrelé sladké plody
• Drozdy (Turdidae)- vyzobávajú zrelé sladké plody

Roztočík jahodový (Phytonemus pallidus)  zrelé jahody: vľavo napadnutá,  vpravo zdravá	Roztočík jahodový (Phytonemus pallidus) napadnuté plody sú deformované, schnú a strácajú chuťové danosti

Roztočík jahodový (Phytonemus pallidus)  napadnutá rastlina je oproti zdravým malá a jej plody deformované Zdroj: biobee.co.za

Kvetovka jahodová (Anthonomus rubi)  kvetovka pri liste jahodovníka na podložke Zdroj: pl.wikimedia.org Autor: Robert Henschel	Kvetovka jahodová (Anthonomus rubi)  odumretý kvetný púčik po nahryznutí kvetovkou a zdravý nezrelý plod Zdroj: pl.wikimedia.org Autor: Robert Henschel

Slimák (Stylommatophora) pri lesnej jahode	Osa (Vespidae) požierajúca zrelý plod jahody

Ako bojovať proti škodcom jahôd

NÁKUP V ESHOPE

V NAŠOM ESHOPE SI MÔŽETE ZAKÚPIŤ TIETO PRODUKTY

pre vstup do eshopu môžete použiť nasledujúce odkazy:  

Hnojík 4L, 8L, 20L, 24L	HUMAC®Agro 5kg, 10kg, 25kg	Ferramol©compact

ZeoSand Sil M20 0,5kg,15kg	ZeoSand 4kg, 25kg	Loxiran, mravčí bufet

Pri pestovaní jahôd vám prajeme veľa chutnej úrody a aby vás všetky ich škodcovia i choroby obchádzali.